Dnes si už ťažko predstavíme skostnatenosť myslenia v otázke vedeckého poznávania sveta. Pri pohľade na výdobytky minulého storočia to nie je ani možné. Naučili sme sa brať nové veci prirodzenejšie, posunuli sme svoju civilizáciu. Ako to je však pri našom vnímaní cudzích a rozdielnych pohľadov na život, štýl prejavu či motto konania...? Niekedy sa naozaj zdá, že od doby začiatku novoveku prešlo ešte málo času na to, aby sme sa dokázali poučiť a zmeniť na vlastnej chybe. Je pre nás ešte stále náročné, ba nie sme často ani ochotní prijať teóriu heliocentrizmu v inej podobe, v inom človeku.
Kameň úrazu je v našej istote. Práve pre uvedomovanie si ťažkostí, ktoré sprevádzali hľadanie určitej veci, si niekedy dokážeme byť „na pevno“ istí o jej pravde. Pri natrafení na niečo odlišné sa nám už nechce (alebo máme málo odvahy) tento fakt prehodnocovať.
Ktorýsi zo spisovateľov zameraných na psychológiu človeka, pozorujúc fenomén pocitu istoty v pravdivosť svojho názoru u väčšiny ľudí, poukázal na zaujímavý jav. Pluralitu právd vysvetľuje na obraze štvorca, ktorý ma každú zo svojich strán rozdielne nakreslenú. Jedna je vyjadrená vlnitou čiarou, druhá je zubatá, tretia vypuklá a posledná rovná. Ak pri každej strane stojí človek, dokáže vidieť jednu stranu štvorca, pri dobrom postavení maximálne dve. Jeho vnímanie štvorca je pravdivé, hoci nie celistvé. Pri stretnutí sa so susedným človekom ho bude presviedčať o tom, že strany obrazca sú nakreslené buď vlnovkovito, zubato... Záleží od miesta, na ktorom stál. Skutočnosť, že štvorec môže mať aj iný tvar steny, môže pochopiť až vtedy, keď bude ochotný prísť na pozíciu druhého pozorovateľa. Každý z nich mal pravdu, ktorá však vystihovala len časť celku, nie celok.
Pluralizmus názorov pôjde súbežne s našou existenciou. Či si to pripustíme alebo budeme proti nim bojovať. Ak však pochopíme, že pravda druhého človeka nám môže len pomôcť získavať celistvejší obraz toho, za čím všetci ľudia túžia, kráčajú..., dokážeme byť nielen tolerantnejší, ale aj naše poznanie sa bude rozširovať rýchlejšie. Nemusí sa všetko točiť okolo jedinej osi našej Zeme. Možno obiehame okolo Slnka, alebo celá sústava okolo niečoho iného.
Ale na to sme už prišli. Čakajú nás však iné objavy. Človek vedľa nás je ich najlepším žriedlom. Už len komunikovať a skúsiť byť pritom aj otvorený novému...
